Kto sme?

Občianske združenie OZ P(L)UTO vzniklo na jar roku 2011 ako výsledok priateľských rozhovorov, ambícií a najmä túžby pomáhať.

Táto túžba má korene ešte niekde hlbšie. Mojou obľúbenou knižkou z detstva bolo dielko Svrček a mravce. Možno si spomínate na dojímavý príbeh svrčka, ktorý len hral a hral a nepripravoval sa na tuhú zimu:

Posledý kvietok uvädol,
Lesom sa mrázik prikradol,
Prikrýva mláčky tenkým skielkom.
Mravce sú v teple, za okienkom.

A svrček vonku sám a sám:
„Komuže hrám, ach komu hrám?“
Bezradne blúdi vlhkým chladom
A trpí zimou, trpí hladom.

„Kde kvet ma hostil v letný deň,
Dnes oziaba ma biely srieň.“
A doma iba prázdne misy.
Husle, tie dávno neladí si...

Stromy sa snehom ovili –
Odpadol svrček bez sily
A na husle mu tíško sneží.
Vtom hliadka mravcov k nemu beží –

A keď sa svrček prebral z mdlôb,
Nekryl ho snehu biely hrob.
Bol v teplej izbe mraveniska,
Na stole dobrôt plná miska!

Ponúkajú mu rad-radom
Dobrôtky z letných pokladov.
Keď všetko zjedol, vetko dopil,
Od hanby oči k zemi sklopil:

„Ja nemyslel som v pravý čas
Na zimu zlú, na krutý mráz
A nemám čím vám splatiť dary.“
„Nehovor o tom, svrček malý.
I my sme tvoji dlžníci
Za husieľ hru tam v kvetnici.

Zodvihni husle, prosíme ťa,
Pričaruj lúky plné kvietia.“
„Rád zahrám“, riekol, husle vzal
A hral
A hral
A hral a hral....

Bolo to také moje prvé stretnutie s krutou stránkou sveta, nezvrátiteľným plynutím času, možno nešťastia, nevedomosti... A mravčekom som bola neskutočne vďačná, že sa postarali o svrčka, aj keď nemuseli.

Maličkosti často pozmenia sled udalostí, a preto sa aj my snažíme maličkým kúskom prispieť k vytvoreniu lepšieho sveta. Symbolicky sme si preto vytvorili vlastný svet, vlastnú planétu, kde nič nie je nemožné. A vmímame popritom potreby ľudí, nielen v akútnej núdzi.

Občianske združenie OZ P(L)UTO tvoria (zatiaľ :-) ):

Kristína Baluchová

Ivana Baluchová

Viera Teťáková

Katarína Grznárová