Internet, sociálne siete a weby sa zásobujú príspevkami. Ak sa pozrieme na sociálne siete, najčastejšími prispievateľmi sú bežní užívatelia ale napríklad aj redaktori, ktorí píšu pre online magazíny. Redaktori odošlú svoj článok šéfredaktorovi a ten ich môže uverejniť na facebooku, čím zvýši čítanosť článku ale i pravdepodobnosť, že online magazín bude mať rapídne stúpajúci počet čítateľov. Takýmto štýlom tvoria svoju čítanosť.
A práve zúfalá a nadmerná snaha po čítanosti nás vedie k smeru poloprávd a obmedzenosti.
Práve nadmerná snaha po čítanosti a klinutiach však paradoxne redaktorovi berú určitú časť slobody a originality. Ak chce čítanosť, musí článok ale aj výber tém prispôsobiť aktuálnemu kurzu, originalita článku a myslenia sa stávajú trochu vedľajšími. Nevraviac o tom, že pokiaľ Google /ktorý kontroluje príspevky/ označí článok za desivý či konšpiračný, odsunie ho na okraj, čím sa stratí možnosť vysokej čítanosti. Magazíny však najviac profitujú z určitej dočasnej mánie.
Ak chcete uverejniť svoju pravdu či tému, ktorá momentálne „nefrčí“, sú v tom problémy. Akonáhle však nastane škandál, vtedy je každá pravda na danú tému od redaktorov vítaná, čo viac, vyžadovaná za každú cenu.
Vtedy je už ale s prepáčením múdry a pravdivý zrazu každý, no podľa mňa dosť neskoro.
Ďalej chcem poukázať na témy médií. Verím tomu, že každý človek i každý redaktor dokáže mať svoje vlastné záujmy. Otázne však je, či ich niekto hľadá. Svet takisto ako aj internet, ponúka veľké množstvo zaujímavých tém.
A kto by ich mal hľadať, kto by mal o nich písať, ak nie redaktor?
Lenže! Redaktor sa stáva obmedzeným a snaží sa zo strachu z výplaty a čítanosti písať predovšetkým na tému, ktorá vyvolala dočasnú mániu. Tak to robia vlastne takmer všetci a potom sme obklopení iba informáciami predovšetkým na jednu jedinú tému. Ako by iné témy neexistovali. Zaťažujeme sa na hľadanie pravdy či záujmu iba v jednej téme a ostatné nám uniká. Ak sa momentálne žiadna svetová či národná katastrofa nedeje, prichádza jednoduchá, no predávaná téma- celebrity. Samozrejme s tým, že nadpis článku musí byť klamlivo zaújimavý až zavádzajúci.
No povedzte mi, neponúka nám svet oveľa, oveľa viac zaujímavých tém? Zúfalým písaním o „najzaúmavejšej pravde, ktorá musí zabodovať“ tak pravdu samotnú ale i zaujímavosť spojenú s výberom tém, iba kriticky zanedbávame.