Na každej vysokej škole je nejaký predmet, ktorý je strašiakom pre mnohé generácie študentov. Väčšinou preto, že okrem toho, že je príliš náročný a zložitý, obvykle ho učí profesor, ktorý vám nič nedaruje. Aj na našej škole sa v prvom ročníku jeden taký predmet našiel. Pojednával o politických systémoch rôznych európskych krajín a aby toho nebolo málo, osvetľoval aj systém v Spojených štátoch amerických.
Pre človeka, ktorý má problém spomenúť si na meno aktuálneho prezidenta, to bola hotová katastrofa. Naučiť sa všetky zložité odlišnosti, na nič nezabudnúť a sypať to ako z rukávu. Ale to nebolo všetko. Predmetu kraľovala seminárna práca. Požiadavky na ňu boli také, že keď spätne porovnám námahu s ktorou sa spájala s vynaloženou námahou na diplomovku, toto dielčie dielo bolo omnoho horšie. Musela mať predpísaný počet strán, predpísaný počet zdrojov, nesmela len popisovať a vlastný názor bol tiež nutný. Nuž a toto všetko k takej zložitej a nezaujímavej téme ako bol politický systém nejakej krajiny, ktorú vôbec nepoznáte. Počula som, že pán profesor vzbudzuje hrôzu dodnes. Tak sa nedajte, hlavné je vydržať.